Judita Tkáčová študovala na Lekárskej fakulte Masarykovej univerzity v Brne, a to v odboroch nutričný terapeut a nutričný špecialista. Výžive sa intenzívne venuje 10 rokov.
Po návrate na Slovensko založila v Prešove svoju výživovú poradňu a pracuje takisto ako konzultantka v centre Alergoimun, v ktorom se špecializuje na potravinové alergie a intolerancie.
So svojimi vedomosťami sa rozhodla podeliť aj na Instagrame prostredníctvom účtu Zápisky nutriholičky. Poznať ju môžete aj ako jednu z Lovcov šarlatánov, skupiny autorov, ktorí uvádzajú na pravú mieru rôzne nepravdivé informácie z oblasti medicíny a výživy.
Čo by malo patriť do jedálnička dieťaťa a čo, naopak, v ňom miesto nemá?
Každé obdobie je pre dieťa niečím špecifické, či už je to dojča, batoľa, predškolák alebo školák. To platí aj o výžive.
Základom je určite čo najpestrejšia strava, ktorá zahŕňa všetky potravinové skupiny, vrátane mliečnych výrobkov či mäsa, rôznych druhov obilnín, ovocia aj zeleniny.
Pestrá strava väčšinou dokáže pokryť všetky základné nutričné potreby dieťaťa. Viac by som do toho zasahovala len v prípade, že dieťa nie je veľký jedák alebo trpí nejakým ochorením, ktoré ho v stravovaní obmedzuje. Môžu to byť potravinové alergie či ochorenia tráviaceho traktu.
Do detského jedálnička vyslovene nepatria potraviny, ktoré môžu dieťa ohroziť. Napríklad malé kúsky ako semienka či oriešky v strave dojčiat a batoliat. Ďalej lesné huby, ktoré môžu byť pre malé deti ťažko stráviteľné a v krajných prípadoch – omyloch – spôsobiť otravu. A takisto aj surové či nepasterizované živočíšne výrobky.
Inak ide najmä o mieru. Treba sa snažiť nepresladzovať, nepresoľovať, nepreháňať to s vyprážaním a inými, nie celkom vhodnými úpravami jedla.
Kolujú medzi rodičmi nejaké zaužívané mýty o stravovaní detí, s ktorými sa bežne stretávate?
Je ich mnoho, dala by sa o nich napísať kniha. Veľa mýtov sa spája s mliekom a mliečnymi výrobkami. Napríklad že mlieko je plné antibiotík alebo že UHT mlieko (upravené pri ultravysokej teplote, pozn.) je len zafarbená voda.
Existujú chýry aj o tom, že v detskej strave nie je vhodné kombinovať bielkoviny (mäso, syry a podobne) so sacharidmi (rôzne prílohy, pečivo) alebo o tom, že ovocie do kaší nepatrí.
Majú deti v škôlke či škole naozaj zdravý jedálniček?
Záleží na školskom zariadení, ako sa k stravovaniu školákov či škôlkarov postaví.
Myslím si, že obedy všeobecne bývajú celkom fajn, aj keď určite by som v nich uvítala viac zeleniny, kvalitného mäsa, u starších detí aj celozrnných obilnín, prípadne by som rada videla väčšiu snahu pohrať sa s novými receptúrami.
Najväčší problém však z môjho pohľadu bývajú práve raňajky, desiate či olovranty v škôlkach, kde ešte stále nachádzame veľa cukru, a to v podobe pudingov, lupačiek, ochutených mliek či sladkých čajov.
Keďže úlohou materských škôl je aj vzdelávať, prijala by som, ak by sa malé deti učili, že zelenina má rôzne formy. Dá sa pripraviť veľmi chutne, napríklad vo forme nátierok či ovocno-zeleninových šalátov.
Sú raňajky najdôležitejším jedlom dňa?
Každé jedlo dňa je rovnako dôležité.
Aké potraviny, ktoré deti bežne jedia patria medzi najnezdravšie?
Nerada používam slovo nezdravý. Potravina sa stáva nezdravou v momente, keď sa prekročí vhodná miera jej konzumácie.
Pri sladkostiach je táto miera menšia, takže sa aj veľmi ľahko prekročí a stravovanie ako také sa môže stať menej zdravým.
Malá sladkosť je však prijateľnou súčasťou zdravého a plnohodnotného jedálnička.
Múka, cukor a soľ sa zvyknú v médiách skloňovať ako tri biele jedy. Je to s nimi naozaj také zlé?
Opäť závisí na množstve. Podľa mňa sa múka démonizuje úplne zbytočne.
Malé deti vo veku približne do troch až piatich rokov by dokonca nemali konzumovať celozrnné výrobky, keďže pre ich tráviaci trakt to môže predstavovať záťaž.
Namiesto klasickej bielej pšeničnej múky však môžeme použiť aj necelozrnnú špaldovú, pohánkovú, pšenovú, cícerovú múku a jedálniček tak obohatiť takouto formou.
Čím nahradiť sladkosti, ktoré deti dostávajú bežne aj na sviatky, ako je Mikuláš či Veľká noc?
Ja by som nutne nenahrádzala, len by som dávala pozor na množstvo a učila ich už od malička miere.
Samozrejme, najvhodnejšia alternatíva je ovocie. Veľmi obľúbené u detí býva mrazom sušené ovocie, na ktorom si môžu pochutnať aj v zimných mesiacoch.
Aký máte názor na bio potraviny?
Snažím sa ich nepreceňovať, nepovažujem ich automaticky za zdravšie. No pri prvých príkrmoch som ich u môjho syna uprednostňovala aj ja, najmä ak išlo o mäso, ovocie či zeleninu.
Keď spomínate mäso, ako často by ho rodičia mali deťom podávať?
Dlhodobo platilo pravidlo, že deti by už od prvých príkrmov mali konzumovať mäso šesťkrát týždenne a jedenkrát týždenne ho možno nahradiť vajíčkom.
V posledných rokoch sa však stávajú populárnejšie odporúčania konzumovať menej mäsa a viac jeho rastlinných náhrad.
S tým sa, popravde, veľmi nestotožňujem, pretože mäso považujem za dôležitú súčasť jedálnička.
Pravdou však je, že nemusí byť automaticky rizikové, ak dieťa nemá mäso každý deň.
Je hovädzie mäso pre deti a ich vývin zdravé?
Hovädzie a teľacie mäso sú jednými z najlepších zdrojov železa, a preto v detskej strave plnia významnú úlohu. Odporúčam ich už do prvých príkrmov.
Hovoríte, že deti môžu jesť mäso aj šesťkrát denne. Existujú nejaké zásady, v akom množstve by ho mali konzumovať?
Častejšia konzumácie mäsa má význam najmä v začiatkoch, teda od prvých príkrmov do dvoch až troch rokov. Potom aj v dospievajúcom období, keď sa opäť zvyšuje potreba železa a bielkovín.
Medzitým až tak neprekáža, že má dieťa menej mäsových porcií, ak má v strave iné kvalitné zdroje vítamínov a minerálnych látok, ako sú vajíčka či strukoviny.
A pokiaľ ide o množstvo, vždy záleží na veku. Začína sa približne na 15 g surového mäsa, okolo roka sa to zdvojnásobí. Porcie sa postupne zväčšujú, až sa školáci dostávajú na dospelácke porcie, ktoré obsahujú okolo 120 až 150 g mäsa.
Ako je to u detí s pitným režimom? Sú pre ne minerálky či džúsy zdravé?
Záleží od veku. Ideálny druh tekutín je čistá voda – pokojne aj z vodovodného kohútika. Do prvých príkrmov sa môže použiť balená dojčenská voda, prípadne nesladený čaj.
Pre niektoré deti predstavuje počas prvých rokov života významný zdroj tekutín materské mlieko.
Minerálky by som deťom postupne zaradila do pitného režimu až v staršom veku.
Džúsy by kvôli vysokému obsahu cukru rozhodne nemali tvoriť väčšinovú časť pitného režimu a platí to aj o 100 % ovocných šťavách.
Čo ak dieťa úplne odmieta zeleninu? Ako ho naučiť zdravo jesť?
V prvom rade je dobré naňho netlačiť a ísť mu príkladom. Ponúkať mu rôzne formy zeleninových jedál a nechať ho vybrať si, čo mu chutí.
Staršie deti môžeme zapojiť do prípravy, treba sa ich pýtať, čo by im chutilo, čo by chceli ešte do jedla pridať, aby to pre ne bolo lákavejšie.
Niektoré deti si vytvoria vzťah k zelenine až neskôr, niekedy s tým jednoducho nič nenarobíme. Netreba to však vzdávať hneď na začiatku, stravovacie návyky aj samotné chute sa deťom menia v prvých rokoch života pravidelne a nikdy nevieme, čo im neskôr zachutí.
Krava&Zdravý jedálniček
Máme dobrý dôvod, prečo sme v magazíne Ako má byť robili rozhovor s nutričnou špecialistkou Juditou Tkáčovou a prečo sa v ňom venujeme téme zdravého jedálnička pre deti. Tým dôvodom sú naše vlastné ratolesti.
Rodinnú farmu Krava&Company pôvodne odštartovala motivácia, aby sme našim deťom mohli ponúknuť zdravú teľacinu. Chceli sme u nich vybudovať čo najlepší stravovací základ, z ktorého budú môcť čerpať celý život.
Nakoniec sa nám to podarilo a dnes vám aj vašim malým nezbedníkom vďaka tomu vieme ponúknuť to najkvalitnejšie mäso, aké im môžete kúpiť – teľacie BABYBÚÚÚ. Poctivé, chutné, priamo z lánov nášho Vranova nad Topľou.
Ak sa práve toto mäsko stane súčasťou jedálnička vašich detí, budeme radi. Pretože jesť kvalitné potraviny si zaslúži každý.
