Hľadali sme
teľacie, našli
sme poslanie
Kde bolo, tam bolo, nebolo v podstate nič výnimočné. Žili sme si bežné životy vo veľkomeste, mali sme stabilné zamestnanie, zakladali sme si rodinu. S prvým dieťaťom však prišli prvé zamyslenia. „Dávame mu to najlepšie, čo môžeme?“ Keď manželka Veronika chcela dať synovi v prvých príkrmoch zdravé teľacie mäso, zistili sme, že na trhu chýba. Namiesto rozhorčenia však prišla ambícia zmeniť to. „Vychovajme si vlastné kravy!“ zaznel by nápad manžela hrdinu. Ale až také nečakané to nebolo.
Už dávnejšie sme sa totiž pohrávali s myšlienkou, že by sme chceli zveľaďovať farmy na východe Slovenska, kde mala Veronika korene. Preto keď sa nám naskytla príležitosť, neváhali sme ani minútu a časť našich životov sme presunuli späť do Vranova nad Topľou. Zanedbaným poľnohospodárskym lokalitám sme sa rozhodli vdýchnuť niekdajší život a po rozsiahlych prieskumoch sme objavili plemeno, ktoré by sme radi chovali. Limousine, doslova predurčené k výnimočným gastronomickým zážitkom. Nezostávalo teda nič iné, ako vydať sa na cestu do Francúzska a nakúpiť pár kráv. No ako to už býva, človek mieni, život mení.
Spočiatku sme si chceli kúpiť do 20 kráv, lenže predajca trefne poznamenal, že sa nám to neoplatí. „Do kamióna sa ich predsa vojde oveľa viac.“ Slovo dalo slovo, a tak sme domov neprišli s 20 kravami, dokonca ani s 200 kravami, ale hneď s celým stádom v počte 500 kusov kráv limousine. Skúsenosti sme mali primalé, obavy preveľké, ale nadšenie a ambície prevýšili všetky negatíva. Našťastie. V tom čase sme totiž netušili, že cesta za hľadaním kvalitného teľacieho mäsa sa zakrátko stane našou prácou, láskou a poslaním. Písal sa rok 2013.
Kým sme prišli na to, ako to celé robiť, a čo viac, ako to robiť čo najlepšie, ako sa dá, prešlo mnoho rokov. Naše kravy (pokojne ich volajte Vlasty) sme nezatvorili do maštalí, ale umožnili sme im šťastný a prirodzený život na 3000 hektároch pôdy. Lány, na ktoré kedysi ľudia brali dotácie za kosenie, sme nanovo zorali a nasiali na ne nové traviny. A na poliach pod nimi sme vysadili pšenicu, kukuricu a hrach. Záležalo nám totiž na tom, aby mal náš dobytok poriadnu potravu, žiadne geneticky modifikované obilniny. Čo tam po nás – my sme vtedy nemali ešte ani vlastné budovy. Všetky peniaze sme totiž najskôr vložili do zvierat, polí a strojov. Trvalo to dlhých sedem rokov. No potom prišlo to, čo sme všetci čakali.
„A kedy už bude to mäso?“ opýtala sa Veronika. Namiesto jedného dieťaťa sme ich vtedy už mali štyri, ale po mäse ani mú, ani bú. Aj tu však platí staré známe – dobré veci si vyžadujú čas. A hoci porážame mladý dobytok – teliatka vo veku 11 mesiacov a mladé býky do 24 mesiacov – potrebovali sme roky na to, aby sme si stáda vychovali, oboznámili sa s ich životom a pochopili, ako funguje celý ekosystém. Až keď sa tak stalo, mohli sme konečne postaviť rozrábku. A tam to nabralo na obrátkach.
Misia s cieľom skvalitniť trh, ktorý slepo toleruje nekvalitu a profituje na úkor zdravia, humánnosti a prírody, získala reálne kontúry. Voči gigantickému mäsopriemyslu sme sa postavili my. Nenápadní ľudia z Vranova nad Topľou, s pár balíkmi poctivo vyzretého mäsa. Mission: Impossible, povedali by si mnohí. Ale viete, ako to býva. Keď si ľudia uvedomia, že majú príležitosť zmeniť kus sveta k lepšiemu, nič ich nezastaví. Teda aspoň nás nič nezastavilo pred tým, aby sme prvé balíky mäsa rozdali hneď tým najlepším šéfkuchárom na Slovensku.
Či sme pochybovali o tom, ako naše produkty prijmú? Ani minútu. Vedeli sme, že naše mäso je také, aké má byť. A zistili to aj klienti. Slovami totiž oklamete ľahko, ale chuťou nikdy. Dnes sa preto veľmi tešíme z toho, že po rokoch driny môžeme naše mäso ponúknuť stále viac zákazníkom. A už nie iba vo vychytených reštauráciách, ale aj v potravinových reťazcoch na celom Slovensku. Pretože poctivé mäso si zaslúžime jesť všetci. Možno menej a nie až tak často, ale zato s čistým svedomím a výbornou chuťou.
Zakladateľ Krava&Company