Základom ekosystému Krava&Company sú rastliny, zvieratá a vlastná bioelektráreň.
Rodinná farma Krava&Company leží v čarovnom prostredí Slanských vrchov na východe Slovenska.
Farma dnes hospodári na lánoch o rozlohe vyše 3 000 hektárov a pri pestovaní plodín a produkcii mäsa sa spolieha na ucelený ekosystém.
Žiadne geneticky modifikované obilniny ani chémia. Využíva výhradne prírodné látky a postupy, rešpektuje životné prostredie a vytvára pre zvieratá dobré podmienky na život.
Aj vďaka tomu má farma Krava&Company označenie ekologického hospodárstva.
„Nevnímame to tak, že robíme niečo špeciálne. Naše heslo je – robme to tak, ako to má byť – pestovanie, chov aj mäso. Naše kravy nezatvárame do maštalí, dávame im čo najkvalitnejšiu potravu. Stavili sme na prírodu, slnko, zelené lúky a šťastné kravy,“ vysvetľuje majiteľ farmy Jiři Zeman.
A práve s Jiřim sme sa stretli, aby nám podrobnejšie vysvetlil, ako takéto udržateľné farmárčenie funguje v praxi.
Striedaním plodín sa šetrí pôda
Krava&Company ako súčasť ekologického poľnohospodárstva na Slovensku musí dodržiavať celý rad prísne nastavených štandardov. Nepoužíva napríklad geneticky modifikované plodiny, povolené je iba hnojenie hnojivom od kráv či biologickým hnojivom, ktoré sa vyrába výlučne z prírodných materiálov.
„Dôležité je, že na rovnakom poli nepestujeme monokultúrne, čiže to isté dookola. Po dvoch rokoch treba vymeniť plodinu, aby si pôda odpočinula a dostala dobré živiny.“
„Ak pestujete každý rok to isté, pôda sa rýchlo unaví. Každý rok tak máte menšiu a menšiu úrodu. Potom takýto poľnohospodári zákonnite musia pridávať chémiu, aby si udržali produkciu.“
„My pestujeme jeden rok kukuricu, na ďalší rok to vymeníme za sóju a potom zase pre zmenu pšenicu. Po pšenici dáme opäť kukuricu. Väčšinou teda robíme takúto trojicu a do toho ešte miestami pridávame hrach. Každá plodina totiž získava z pôdy iné živiny. Tým sa pôda nevysilí a stihne si odpočinúť a zregenerovať.“
„Vďaka prírodnému hnoju dokážeme udržiavať zdravú a úrodnú pôdu. Keby sme však nemali zvieratá, sme odkázaní robiť stále to isté. A potom každý rok musíte pridať o x gramov chémie viac.“
Hnoj je nenahraditeľnou zložkou
Dobytok v Krava&Company sa po väčšinu roka pohybuje voľne po pastvinách. Cez zimu by však na lúkach kravy nemali dostatok stravy. Toto obdobie tak trávia na veľkom otvorenom priestore s prístreškom.
Cez zimu sa tu hnoj pod zvieratami prirodzene vytvára. Následne sa odtiaľto odváža na spodný dvor, kde musí pol roka ešte ležať, aby sa z neho odparili splodiny a ostali len výživné látky pre pôdu.
„Hnoj je nesmierne podstatnou zložkou prírodného ekosystému. Odležaným hnojom sa na jar prihnojujú polia, na ktorých rastú úžitkové rastliny. V priebehu roka si vypestujeme sóju, kukuricu, pšenicu a týmito plodinami sa cez zimu dobytok prikrmuje. Tým vzniká prirodzený kolobeh,” vysvetľuje majiteľ farmy Jiří Zeman.
Zvieratá sa počas teplejších mesiacov pasú na lúkach. Aj lúky sa musia prirodzene hnojiť. Kravy ich však zvládnu zahnojiť samy, človek do toho už nijako zasahovať nemusí.
„Vďaka hnojeniu prírodným hnojivom nemusíme používať žiadnu chémiu. Ostatní ju tam dávaju, lebo potrebujú dostať do pôdy čo najviac dusíka. Dusík je totiž jeden z najdôležitejších prvkov vo výžive rastlín. Rastliny ho spotrebujú veľa a potrebujú sa týmto prvkom zásobovať pravidelne. Vďaka tomu, že používame prírodný hnoj, vieme do pôdy dostať značné množstvo tejto látky,” dodáva.
Zvyškami sa vykŕmi bioelektráreň
Okrem plodín a zvierat je však dôležitou súčasťou ekosystému v Krava&Company aj veľká bioelektráreň v Humennom, ktorá každý deň vytvorí jeden megawatt zelenej elektriny.
„Na každý hektár pôdy môžeme použiť len nejaké množstvo hnoja. Zvyšok, ktorý sa nepoužije na polia a pasienky, smeruje do našej vlastnej bioplynovej stanice – elektrárne,” vysvetľuje Jiří Zeman.
Jiří nám princíp jej fungovania vysvetľuje na jednoduchom príklade:
„Predstavte si, že aj tá elektráreň sa niečím kŕmi. Potravou pre ňu je určité množstvo siláže z kukurice a určité množstvo hnoja. Celé to fermentuje, vytvára plyny a tie poháňajú elektráreň, ktorá vyrába elektrinu.
Opäť to má nejaké výstupné produkty. Konkrétne tieto tri – zelenú energiu, digestát a teplo.
Zelenú energiu odpredávame do siete. Celá naša výroba funguje v zelenej energii, nemáme komín alebo niečo podobné. Takto vyrábame ekologicky, máme aj inú tarifu.
Druhým produktom je teplo, ktoré odoberajú okolité firmy. Nemusia si teda kupovať teplo od tretej strany, ale napoja sa na nás a my im vykurujeme kancelárie a haly.
Tretím je digestát – tekutina, ktorá ide do veľkých guľatých nádrží. Digestát je tiež prírodné hnojivo, ktoré opäť pridávame do pôdy a využívame na poliach,” uzatvára Zeman.
Z kravy zúžitkujú čo najviac
Prirodzená strava bez GMO a chemikálií sa v kombinácii s voľným pohybom kráv a minimom stresu odráža na vynikajúcej chuti a kvalite mäsa.
Mäso vďaka tomu obsahuje všetky prospešné látky, ako sú bielkoviny, železo, selén, zinok a vitamíny E a B12.
Po porážke zvieraťa dovezú z bitúnku celé hovädzie či teľacie štvrte a polky. Mäso potom zreje niekoľko dní, kým neskrehne. Následne ho statní a skúsení mäsiari naporcujú a mäso sa ďalej necháva vyzrieť suchým či mokrým zrením.
Z malebného východu Slovenska potom putuje do mnohých prvotriednych reštaurácií, špičkových hotelov či poctivých obchodov, kde si potrpia na najvyššiu kvalitu a štandardy.
A čo sa deje so zvyškami? Tie, ktoré ostanú na bitúnku, si odvezie kafiléria. Okrem nich sa využíva ešte koža, ktorú vykupujú iní výrobcovia.
Koža z farmy Krava&Company smeruje konkrétne do Poľska, kde sa činí (proces, pri ktorom sa zo surovej kože vyrába kožušina alebo useň, pozn.) a potom putuje do luxusných automobiliek v Taliansku.
O väčšinu sa postará príroda
Vytvoriť takýto ekosystém a „uviesť ho do pohybu” nie je len tak a vyžaduje si to roky neustáleho investovania a tvrdej práce.
„Dôležité je uvedomiť si, že všetko má svoj čas. Ak niekto tridsať rokov iba pomulčoval pôdu, nemôže si myslieť, že sa všetko len tak za tri roky zmení. Zase potrvá tridsať rokov, kým bude mať pôda dostatok energie a úplne zdravú ornicu.“
„Nám to trvalo sedem rokov, kým sme sa dostali do stavu, v ktorom sme začali produkovať vlastné mäso. Polia sme kúpili v dezolátnom stave, najskôr sme nemali žiadny dobytok. Potom sa nám stáda rozrástli, zrazu sme mali hnoja veľa, a tak sme kúpili elektráreň. A zase sme sa nanovo museli učiť, ako s tým narábať.“
Majiteľ farmy Krava&Company Jiří Zeman na záver nášho rozhovoru dodáva, že by sme nemali zabúdať na najdôležitejšiu súčasť celého kolobehu. „Príroda nám dáva slnko, dážď, vlahu, búrky, sucho. My môžeme pestovať a hnojiť, no viac už spraviť nevieme. Na konci dňa sa o všetko aj tak postará príroda.“
