Veronika Thebery je vášnivou chovateľkou a milovníčkou psov už od detstva. Detský sen pretavila až do vlastnej certifikovanej chovnej stanice veľkých švajčiarskych salašníckych psov Argyle Thebery.
Momentálne pracuje v salóne pre psy a príležitostne sa venuje trénovaniu základnej poslušnosti psov. Jej celoživotným cieľom je mať okolo seba pokojné, spokojné a sebavedomé psy, šteniatka a ich zodpovedných majiteľov.
Oslovili sme ju, aby nám prezradila viac o správnom stravovaní psov a vysvetlia, aké chyby robíme najčastejšie.
Aké sú najčastejšie mýty spojené s kŕmením našich štvornohých priateľov?
Pre mňa ako barfera je jednoznačne najúsmevnejším mýtom, že pes nesmie kosti. Ak sa pes postupne naučí na barf stravu, jeho prirodzený ihlový reflex mu umožňuje tráviť surové kosti úplne bez problémov.
Kosti sú zdrojom živín. Ak ich pes nedostáva, musíme ich nahrádzať prídavkom doplnkov, vitamínov a minerálov.
Ďalším mýtom je, že surová strava zmení psa na krvilačnú beštiu. Že ak raz okúsi krv, amen. Neviem, kde toto vzniklo, ale pravda to nie je. Agresivitu spôsobujú iné faktory ako strava, napríklad zlá výchova, neprimerané tresty, nesprávne zaobchádzanie so psom, často strach či nezvládnutá dominancia psa.
Tiež máme od našich babičiek zvyk dávať psom kravské mlieko, ešte poprípade s pečivom. Pre trávenie psa je to jednoznačná katastrofa.
Rôznych poloprávd a hlúpostí je v stravovaní psov mnoho. Na množstvo z nich sa názory líšia a v priebehu rokov menia. Niečo sa poprie, k niečomu sa vraciame.
Ako má vyzerať správne stravovanie našich domácich miláčikov? A v čom robíme najväčšie chyby?
Správne stravovanie psa by malo byť v prvom rade pestré, vyvážené a plnohodnotné na živiny. Nedá sa jednoznačne určiť, či je správnou cestou kŕmenie suchými granulami, barfom alebo varenou stravou.
Každá z týchto foriem je iná, každému vyhovuje iný systém, nie všetko je pre každého majiteľa alebo psa. Dôležité je, aby miska obsahovala čo najviac hodnotných zložiek, bola prispôsobená potrebám a zdravotnému stavu konkrétneho psa.
Ja vidím dva najväčšie problémy v kŕmení psov: jedným je kvalita a druhým množstvo. Okolo kŕmenia psov sa dnes rozbehol celkom slušný biznis. A v tom vidím veľký paradox – na jednej strane je postavenie psa v rodinách veľmi vysoko, často až na úrovni dieťaťa, na strane druhej ľudia v dobrej viere kupujú nekvalitné, lacné krmivá s dobrou reklamou.
Priemyselne vyrábané krmivá sú vo veľmi veľkej škále kvality. Môžeme nájsť krmivá s veľmi nízkym obsahom svaloviny, ktorých veľkú časť tvoria škroby, až po slušné, plnohodnotné krmivá.
Vždy treba dobre zvážiť kondíciu a záťaž svojho psa, čítať zloženie krmiva a prípadne sa poradiť. Trh je nasýtený aj v oblasti kŕmenia psov. Dlhodobým skrmovaním veľmi nekvalitnej stravy môžeme psovi spôsobiť zdravotné problémy – od alergií, intolerancií, deficitov živín až po skrátenie života ako následok takejto stravy.
Druhou vecou je prekrmovanie psov. Žijeme v dobe blahobytu, až nadmieru, a to je vidieť aj na psoch. Minimum pohybu, neustály prístup k plnej miske, množstvo nekvalitných pamlskov, sladkých piškót a problém s obezitou je na svete.
Bohužiaľ, veľa sa stretávam s tým, že ľudia toto popierajú, psovi chcú dopriať, a tým mu jednoznačne ubližujú. A takýchto psov je dnes skutočne veľa.
Veľa sa v súčasnosti hovorí o takzvanej barf strave. Viete nám v jednoduchosti vysvetliť čo to je a aké princípy by sa pri barfovaní mali dodržiavať?
Barf – v angličtine bones and raw food, je kŕmenie psa prirodzenou stravou podobnou koristi. Vychádza z predpokladu, že pes ako šelma pochádzajúca z vlka potrebuje vo výžive v najväčšom zastúpení svalovinu, kosti a vnútornosti v surovom stave, a to až do 80 % obsahu misky.
Keďže ale pes nie je výhradný mäsožravec, miska je doplnená o zeleninu, ovocie, orechy, bylinky, semená, vajcia, oleje a tuky. Vlky bežne v prírode konzumujú ovocie, orechy a množstvo rastlinnej potravy príjmu z natráveného obsahu tráviaceho traktu koristi.
Miska by mala obsahovať v priemere okolo 60 % svaloviny, 20 % kostí a 20 % vnútorností. Tieto čísla sú však naozaj veľmi orientačné. Pomer svaloviny a kostí sa môže u jednotlivých psov líšiť, pretože každý z nich môže mať inú toleranciu množstva týchto surovín v strave. Prvým najlepším indikátorom je, samozrejme, stolica psa.
To isté platí o vnútornostiach, majú opačný efekt na vyprázdňovanie ako kosti. Kosť zapeká, vnútornosť riedi stolicu. Preto si treba individuálne odsledovať najvhodnejší pomer kosť – vnútornosť u vášho psa.
Druhy mäsa treba obmieňať, bežne skrmujem hovädzie, bravčové, jahňacie, hydinové, divinu aj ryby. Obmieňaním zabezpečím psovi prísun všetkých minerálov a aminokyselín. Je veľkou chybou držať psa len na jednom druhu mäsa, majú totiž rozdielnu výživovú kvalitu.
Čo je dôležité, zelenina, ovocie a ostatné prídavky sa nepočítajú do dennej kŕmnej dávky. Keďže ide v podstate o vodu, vlákninu a vitamíny, do misky sa pridávajú ako prilepšenie a obohatenie. Teda 100 % dennej dávky tvorí mäso, vnútornosti a kosti. Všetko ostatné je navyše.
Súčasťou misky by mala byť občas aj časť sacharidov, ktoré sú pre psa do istej miery nevyhnutné. Hlavne pre psy v záťaži, gravidné a laktujúce fenky a šteniatka. Sacharidová zložka je často ryža, pohanka alebo iná obilnina, vločky, bataty, prípadne príležitostne cestovina. Toto všetko podávame tepelne upravené kvôli stráviteľnosti.
Ďalším pravidlom je, že nemusí byť v každej miske zastúpené úplne všetko, čo pes potrebuje. Na kŕmenie barfom pozeráme z dlhšieho časového rámca, misky sa povedzme v priebehu mesiaca doplnia a spriemerujú.
Kŕmna dávka sa vypočítava ako dve až tri percentá z ideálnej hmotnosti psa, u šteniat približne šesť. Vždy treba brať do úvahy vek psa, jeho záťaž, ale aj plemeno. Stále hovorím, pozri na psa a vidíš. A buď uber, alebo pridaj, je to celkom jednoduché.
Ako je to so surovou stravou a ako je to s tepelne upravenou stravou? Ktorá je pre psíkov vhodnejšia?
Ja som jednoznačne zástanca surovej stravy. Varením sa strácajú z potravy živiny, mäso sa znehodnocuje a navyše, čo je veľmi dôležité, pes nesmie dostávať varené kosti. A keďže vo varenej strave nepodávame kosti, v strave chýba okrem iných zložiek aj vápnik.
Varená strava je pre psa oveľa náročnejšia na ustráženie všetkých živín. Jediný zmysel v úprave stravy pre psa vidím vtedy, ak má pes zdravotné problémy, tráviace ťažkosti alebo iné obmedzenia, alergie.
U zdravých psov preferujem neupravené mäso a ako som už spomenula, druhy mäsa treba obmieňať, kvôli zastúpeniu všetkých potrebných minerálov a aminokyselín.
Treba však spomenúť, že aj v barf stravovaní sú varené zložky – a to sú prílohy, ako napríklad ryža, pohanka, batáty, vločky.
Aké kosti môžu majitelia dávať psom do stravy? Prečo sa tým vareným treba vyhnúť?
Kosť je v barf strave zastúpená na dennej báze, buď vo forme mletej kosti spolu so svalovinou, alebo pevných kostí, ako napríklad krídiel, stehien, hláv či behákov. Samozrejme, stále sa bavíme o kostiach surových. Druh kostí, rovnako ako mäsa, striedame. Skrmujem kosti v podstate akékoľvek – bravčové, hovädzie, hydinové, jahňacie, divinové.
Zo stravy psa treba jednoznačne vylúčiť varenú a údenú kosť. Uvarená kosť sa doslova triešti na ostré úlomky, ktoré sú pre psa veľmi nebezpečné, hrozí zapichnutie kosti do tráviaceho traktu, poškodenie stien až pretrhnutie. Toto sa so surovou kosťou nedeje.
Skúste do uvarenej a surovej kosti udrieť kladivom. Uvarená sa popraská na úlomky, surovú rozdrtíte. To isté sa deje pod zubami psa.
Môžu jesť psy iba čisto granule?
Samozrejme, môžu, kŕmenie kvalitnými granulami je veľmi jednoduchou cestou kŕmenia psa. Granule však treba starostlivo vybrať, prispôsobiť výber hlavne svojmu psovi, jeho nárokom a kondícii.
Je pravda, že granule čistia zuby?
Nemyslím si, že by granule nejako extra čistili zuby. Veľakrát psy granule len minimálne hryzú, menia sa doslova na malé vysávače, a tým sa vlastne zub skoro vôbec nepoužíva, neobrusuje a vzniká zubný kameň, zápaly. Toto je problém hlavne malých psov, ktorým dávame naozaj mini granule.
U barfu pes nemá na výber, s mäsom sa treba popasovať, kosti treba rozžuť, a tým sa zub používa tak, ako treba.
Aké ovocie a zelenina sú pre psíky v poriadku a ktoré druhy by jesť nemali vôbec?
Ak máme zdravého psa bez alergií či intolerancií, môžeme v podstate ponúknuť akékoľvek ovocie aj zeleninu. Samozrejme, s rozumom a v primeranom množstve. Bežne skrmujem všetku lokálnu zeleninu. Aj ovocie, jablká, hrušky, drobné ovocie, melóny, mrkvu, šaláty, paradajky, papriku, koreňovú zeleninu, ale napríklad tiež šípky, čučoriedky, brokolicu, banány, občas aj pomaranče.
Práve tropické ovocie by malo byť zastúpené čo najmenej, predsa len je lepšie voliť lokálne suroviny aj pre psa. Moje psy sú ako čierne diery, všetko končí v nenávratne. Každý si ale musí odsledovať toho svojho, jeho reakcie a chute.
Ak si náhodou pes niekde na poli uloví myš, je v poriadku, keď ju zožerie?
Myš ako taká nemá ako psovi ublížiť. Problém je, ak je myš otrávená alebo ak mám psa s veľmi citlivým trávením. Takže jednoznačná odpoveď neexistuje. Ale zdravá myš zdravému psovi jedine tak zaplní žalúdok.
Ako môže vyzerať príkladný jedálniček pre psa? Čím začať?
Začať treba výberom typu stravy, ktorá vyhovuje psovi aj majiteľovi. Staviť na kvalitu, jednoduchosť a plnohodnotnú misku. Na konci nie je najdôležitejšie, či dám psovi mäso, granule alebo konzervu, treba sa rozhodnúť podľa svojich možností. Jediná dôležitá je kvalita.
Tak ako neexistuje najlepší jedálniček pre všetkých ľudí, treba vždy myslieť individuálne. Príkladný jedálniček pre bytového psa bude iný ako pre pracovné plemeno v maximálnom výkone. Ja rešpektujem každého voľbu a preferencie. To, čo vyhovuje jednému, nemusí druhému.
Ak padne voľba na barf, treba si naštudovať čo najviac a neváhať požiadať o pomoc skúsenejších barfistov. U psa nie je problém prejsť na barf aj v dospelosti. Vždy sa prechádza fázami zaraďovania kostí a vnútorností, či už máme šteniatko alebo trojročného psa, ktorému treba obnoviť ihlový reflex.
V prvej fáze začneme len mletou zmesou svaloviny, kostí a vnútorností, postupne zaradíme mäkké kosti (krky, krídla), neskôr pevnejšie kosti (stehno) a samostatné vnútornosti. Poslednou fázou je skrmovanie kusového mäsa. Týmto procesom privykania na barf je treba prejsť vždy a dodržať jednotlivé kroky. Trávenie psa potrebuje čas na vytvorenie tráviacich enzýmov a už spomenutého ihlového reflexu, ktorý pomáha prechodu a tráveniu kostí.
Kŕmenie barfom nie je najjednoduchším variantom kŕmenia psa. Predsa len majiteľ preberá plnú zodpovednosť za príjem živín, vyžaduje plánovanie a troška dlhšiu prípravu, ale je návratom k prirodzenosti psa.
Barf je bez farbív, konzervantov, pridaných látok. Viem, čo pes dostal do misky. Jednoduchým krvným testom si viem raz za čas skontrolovať hladiny látok v krvi psa, a tým si upraviť príjem vitamínov a minerálov. A psy to milujú, každú jednu misku plnú mäsa.
Krava&Zvieratá
Dovôdom, prečo sa na stránkach magazínu Ako má byť venujeme aj téme zdravého stravovania psíkov, je fakt, že táto téma úzko súvisí s našimi hodnotami.
Pri chove hovädzieho dobytka sa v Krava&Company snažíme o to, aby všetky naše zvieratá prežili čo najspokojnejší, slobodný život. Preto naše kravy nezatvárame do maštalí. Kŕmime ich tým najlepším prírodným krmivom. A väčšinu roka sa pasú na našich lánoch o rozlohe vyše 3000 hektárov.
K chovu hovädzieho dobytka pristupujeme s úctou. Riešime aj to, aby naše kravy mali čo najmenej stresu pri porážke. A aby sme následne zužitkovali prakticky každú časť z kravy či býka, tak ako to správni gazdovia robili odjakživa.
Jednou z ciest, ako to dosiahnuť, je pripraviť z niektorých zbytkových častí kvalitné hovädzie produkty určené psom či mačkám. Práve v týchto chvíľach na našej rodinnej farme pracujeme na tom, aby sme už čoskoro takéto výrobky zaradili do našej ponuky. A vy ste tak mohli svojim štvornohým priateľom dopriať poctivú a plnohodnotnú stravu plnú živín.
Spracoval: Tomáš Paulík
