Predtým ste pracovali ako manažér v logistickej spoločnosti. Prečo človek opustí istoty stáleho zamestnania?
Logistika je zaujímavé odvetvie, ktoré bude do budúcnosti len rásť. Ale v určitej dobe som tu už pre seba nevidel priestor na rast. V poľnohospodárstve si takýto priestor predstaviť viem. Vidím, kam by bolo možné toto odvetvie posunúť, aby to pozitívne ovplyvnilo či zmenilo životy ľudí.
A v konečnom dôsledku človeka aj tak najviac napĺňa, ak je v spojení s prírodou. Ak máte ťažký deň, nie je nič lepšie, ako si zájsť k zvieratám. Načerpáte pri nich úžasný pokoj. Je skvelé, že k zvieratám zoberiete aj deti a viete im ukázať, na akých princípoch funguje príroda. Nech sa neučia len z knižiek, ako vyzerá krava.
Ako vlastne skrsol nápad zriadiť si farmu na chov dobytka na východnom Slovensku?
Stretlo sa mnoho vecí naraz. Prvotný impulz bol, keď sa nám narodilo prvé dieťa a začali sme sa viac zaoberať kvalitou nášho jedálnička. Už pre úplne najmenšie deti sa napríklad odporúča ako zdroj dôležitých živín aj jemné teľacie mäsko.
Začali sme intenzívne riešiť, ako u našich detí vybudovať čo najlepší stravovací základ, z ktorého budú môcť čerpať celý život. Skúmali sme možnosti, študovali si princípy, ako by taká produkcia mala vyzerať.
Zároveň sa svokrovi naskytla možnosť kúpiť vhodné pozemky pri Vranove nad Topľou, a tak sa zrodil nápad vytvoriť zázemie na produkciu vlastného mäsa. Hneď potom sme začali hľadať plemeno a vzišlo z toho, že ideálne bude Limousin vyšľachtené vo Francúzsku.
Čím je ideálne?
Limousin sa vo Francúzsku chová približne v rovnakej nadmorskej výške a v podobných podmienkach. Hľadali sme plemeno na mäso, ktoré má silný genetický základ a historickú tradíciu. Práve francúzska kuchyňa je jedna z najznámejších na svete, a tak aj najlepší svetoví kuchári používajú na svoje delikatesy mäso z tohto plemena.
Teliatka konzumujú iba mlieko od matky či trávu na pastvinách, takže je to to najčistejšie mäso, čo sa dá vôbec vyprodukovať. Bez toho, aby malo akýkoľvek negatívny vplyv. A keďže na začiatku sme nemali ani toľko skúseností, zavážilo aj to, že teliatka tohto plemena sa rodia z väčšiny samé. Chceli sme, aby čo najviac vecí robila príroda, nie my
Aké sú najväčšie mýty o mäse, ktoré medzi spotrebiteľmi kolujú?
Ľudia sú zvyknutí na hovädzie, ktoré je tuhé. Za cenu, za ktorú mäso kupujú, dostanú kravu, ktorá je stará.
Druhá vec je, že po zabití zvieraťa mäso potrebuje vyzrieť. Podobne ako u človeka, aj u kravy veľkú časť tela tvorí voda. Spolu s krvou je naliata v mäse. A ak sa zviera rýchlo zabije a rovno zabalí a vyexpeduje, voda nemá kam odísť.
Mäso by preto malo pred zabalením pár dní postáť v chladničkách. Tam si odpočinie, uvoľní sa a skrehne. To je aj dôvod, prečo potom hovädzinu človek varí buď dve hodiny, alebo 20 minút.
Je pravda, že najlepšie mäso je z Argentíny? Alebo je lepšie kúpiť si steak od lokálnych farmárov?
Veľká výhoda toho, keď si niekto kúpi mäso z našej farmy, spočíva v tom, že nič neschovávame. Tak ako ste nás dnes prišli pozrieť vy, aj s hocikým iným, kto sem príde, si nemáme problém sadnúť do auta a previezť sa po našich kopcoch, lúkach, pozrieť sa do výroby. Sme tu hocikedy. Každý môže prísť a vidieť, ako to tu funguje.
Naozaj je hovädzie mäso v obchodoch plné antibiotík a rastových hormónov?
Ani neviem, lebo my nehľadáme žiadne skratky. Či sa tam môže niečo pridať, aby to bolo sviežejšie, červenejšie, väčšie, také, onaké – tým sa vôbec nezaoberáme.
Čo je podľa vás pri produkcii mäsa najdôležitejšie?
Zákazník by nemal rozmýšľať nad tým, či to, čo má pred sebou, je ozaj čerstvé, skúmať, odkiaľ to je, či to neobsahuje niečo, čo je pre jeho deti nezdravé. Náš cieľ je, aby mal istotu, že ak si kúpi produkt Krava&Co, sú za tým ľudia, ktorí urobili všetko pre to, aby to bola tá najvyššia možná kvalita. Že mäso má všetky výživové hodnoty, ktoré má obsahovať.
Nechceme sa pýšiť tým, že sme najkvalitnejší a robíme to najlepšie. Pre mňa nie je podstatné, aby ľudia vedeli, že nejaký Jiří Zeman založil Krava&Company, že máme ten a ten certifikát či nálepku. Nie je to o tom. To, že je to najvyššia kvalita, by mali ľudia brať ako automatický štandard. Tak to má proste byť.
Čo je kľúčové, ak chce byť chovateľ v tejto oblasti špička?
Najdôležitejšie je mať super tím ľudí, ktorých to baví. Majú dobré podmienky, majú vzťah k prírode a zvieratám a sú nadšení do roboty.
Výhoda je, že sme na východnom Slovensku. Tu sa furt chovalo a pestovalo. Ešte stále je tu generácia, ktorá sa tomu venuje. Tým ľuďom záleží na tom, aby všetko robili tak, ako by sa malo. Napríklad, aby pokosili presne vtedy, keď je na to vhodný čas. Nedali zvieratám len tak hocijakú hnilú slamu.
Aj vo výrobe nič neurýchľujeme. Na každom procese si dáme záležať, aby trval toľko, koľko má, aj keď tým strácame peniaze. Mäso nechávame odstáť dostatočne dlho. Balíme ho, až keď dozreje.
Pokračuje to tým, že naši šoféri odvezú mäso na pulty obchodov či do reštaurácie. S našimi odberateľmi musíme byť v neustálom kontakte. Voláme do reštaurácií a pýtame sa, čo, ako a kedy máme doviezť, aby ich mal ich koncový zákazník vždy na stole čerstvý produkt.
O tomto to v konečnom dôsledku je. Robiť každú, aj tú najmenšiu drobnosť tak, ako by sa malo.
Všimol som si, že si radi zo seba uťahujete. Či už v kolektíve, alebo sú to rôzne drobné žartíky – od označenia parkovacích miest, toaliet až po maketu kravy pred vstupom.
To je práve tým, že máme okolo seba super tím. Na ľuďoch to stojí a padá. Či je to traktorista alebo zootechnik, myslím si, že každého jedného zamestnanca sme dokázali nadchnúť našou víziou, ktorú by sme chceli udržiavať.
Väčšinou si ľudí vyberáme na odporúčanie. Z mäsiarov prišli takmer všetci z vonku a je vidieť, že sú zvyknutí makať. Na farme a vo výrobe je práce nonstop po celý rok. O to viac sa potom vieme zabaviť, keď máme práce menej.
Aj samotný názov značky znie pomerne vtipne. Ten vznikol ako?
Dlho sme rozmýšľali, ako to pomenujeme. Chceli sme niečo, čo by vystihlo, že sa venujeme hovädziemu. Nakoniec sme si povedali, prečo na to neísť úplne priamočiaro a nevolať sa KRAVA. Veď nevyrábame hodinky, robíme mäso. Aspoň všetci budú vedieť, že robíme mäso.
No a dodatok &Co sme si zobrali ako inšpiráciu zo zahraničných firiem, ale zároveň nám z toho vyšlo aj to východniarske “ta co”. Ta sme Krava. A co?
Kam by ste chceli firmu ďalej rozvíjať?
Chceme zásobovať každého, kto má chuť sa s nami podielať na našej vízii a verí nášmu produktu. Ak nám niekto verí a možno aj fandí, potom je aj finálny výstup spoločnými silami dobrý. Zároveň by sme chceli udržať tím, ktorý je okolo nás, pokope. A každý rok spolu posúvať kvalitu mäsa ďalej.
Aká je podľa vás budúcnosť rodinných fariem?
Pred desiatimi rokmi nebola taká osveta ako dnes. Množstvo ľudí sa v súčasnosti snaží jesť zdravšie. Ja hovorím, jedzme mäso, ale jedzme ho menej, no kvalitne. Nemusíme mať každý deň steaky.
Myslím si, že máme šancu byť tu aj za desať či dvadsať rokov, ak budeme stále dodržiavať vysoké nároky na seba samých. Keď sa sami budeme držať vysokých štandardov, tým skôr presvedčíme aj ľudí, že to má zmysel a že to, čo jedia, je dôležité.
Spracoval: Tomáš Paulík