Poznáte tie nepríjemné zábery z dokumentov na Netflixe či videí na YouTube, kde priemyselne chovaný dobytok z veľkochovov žije v stiesnených podmienkach, je vystavený neustálemu stresu a chovajú ho krmivom s obsahom rastových hormónov a antibiotík?
Kravy plemena Limousin z rodinnej farmy Krava&Company na východnom Slovensku o strese ani nechyrujú. Nežijú v maštaliach, nikto ich nedojí, nemajú ani len pastiera. Naopak, 24 hodín denne sa voľne pohybujú po priestranných lúkach pod holým nebom, kŕmia sa trávou a prírodným krmivom bez chemikálií a prirodzene, bez ľudského zásahu sa aj rozmnožujú či rodia mláďatá.
Jedna vec je o takomto chove počuť a druhá ho vidieť na mieste. Vyberte sa s nami na východ Slovenska a presvedčte sa na vlastné oči, ako to vyzerá, keď sú zvieratá chované tradičným spôsobom s rešpektom k prírode.
Prvotným impulzom bola rodina
Vo Vranove nad Topľou nás v skorých ranných hodinách víta majiteľ farmy Jiří Zeman. Jirka je bývalý extraligový hokejista, pôvodom z Moravy, ktorého na Slovensko priviedla manželka Veronika.
Rodinnú firmu založili spoločne po tom, ako sa im narodilo prvé dieťa. „Pôvodne sa nám o farme so stovkami kráv ani nesnívalo. V tom čase sme žili v Bratislave a hľadali spôsob, ako nášmu dieťaťu skvalitniť jedálniček,“ vysvetľuje nám Jirka.
„Na naše prekvapenie, napriek tomu, že Slovensko má v produkcii poctivých domácich potravín nesporne obrovský potenciál, možností bolo málo. Keď sa nám naskytla príležitosť, presťahovali sme sa na východ a rozhodli sa, že si poctivé produkty začneme vyrábať sami,“ pokračuje Jirka.
Na nič nečakáme, sadáme do auta a rovno vyrážame za medenohnedými kravičkami na pastviny. Cítime sa trochu ako texaskí rančeri, ktorí svoje stáda kontrolujú z mohutných džípov.
Kravy sú spokojné, keď ležia
Na pastvinách nás najskôr uchváti výhľad na okolitú prírodu a zelené kopce. Vystupujeme z vozidla a po vlastných mierime rovno k stádu kráv a býkov. Ako sa približujeme a začne cvakať fotoaparát, viaceré zdvihnú hlavy a pozorne si nás premerajú. Sme radšej opatrní, sú to predsa len veľké zvieratá, a tak máme prirodzený rešpekt.
Majiteľ kráv Jiří nám vysvetľuje, že najmä prvorodičky si strážia svoje malé a občas vedia byť na cudzích ostrejšie. Ak už majú potomkov viac, upokoja sa a rodičovstvo až tak neprežívajú. „Veď, koniec koncov, ani u ľudí to nie je inak,“ dodáva s humorom náš dobre naladený sprievodca.
„Približne v máji prichádza obdobie, keď kravy vypúšťame na pasienky. Záleží najmä na počasí. Pôda musí byť trošku suchá, lebo keby bola po dažďoch na jar mokrá, tak by tu dobytok rozdupal a ostalo by iba bahno. Tráva musí podrásť, aby tu aj ďalšie mesiace mali čo jesť,“ vysvetľuje Jiří.
„Väčšinou sú na pasienkach od mája do októbra až novembra. V zime a na jar sú potom na farme. Chodia a pasú sa tu úplne voľne. Celý čas sú pri kravách aj býky, takže sa voľne oplodňujú a telia. Každý deň sa rodia teliatka, ktoré tu s matkami ostávajú. Farmári potom len krvnými testami zistia otca kvôli evidencii.“
Dozvedáme sa, že najspokojnejšie kravy sú tie, ktoré ležia. Môže to znamenať aj to, že sa otelila, alebo sa pripravuje na telenie. No za bežných okolností si krava ľahne, ak je dobre najedená a pokojná.
Základom podľa Jirku vraj je, aby mala krava rovný chrbát. To znamená, že je dobre stavaná. Pozná sa to aj podľa toho, že zozadu jej obrysy vytvárajú tvar, ktorý pripomína rám či stoličku. Ak je akoby nabopnutá, krava bude mať teliatko.
„Pri výbere nášho plemena sme trvali na tom, aby malo dobrý genetický základ – aby sme mali poriadnu genetiku u býka aj u matiek a aby tie zvieratá boli dobre stavané. Lebo keď je krava dobre stavaná, tak má teliatko, ktoré je v dobrej kondícii.“
Možno vás prekvapí informácia, že kravy sú veľmi organizované zvieratá. Napríklad v noci, keď spia, tak tri či štyri z nich sú vždy hore. Stoja a dávajú pozor na ostatné.
Iba jedna krava z celého stáda je hlavná, ktorú všetky ostatné prirodzene nasledujú. Vedúca krava určuje aj maličkosti, ako napríklad to, kedy sa spoločne celé stádo pôjde napiť.
Na vodu si spoločne môžu kedykoľvek zájsť na družstvo. Gazda ich tam vďaka tomu párkrát za deň všetky vidí a môže tak skontrolovať, či sú v poriadku.
„Ak vedúca zavelí, že sa ide piť, idú všetky. Ako v krčme,” smeje sa majiteľ farmy. „Príroda je krásne organizovaná. Ten, kto to tvoril, ak to niekto tvoril, to dobre vymyslel,“ dodáva.
Zaobídu sa bez maštalí
Presúvame sa na miesto, kde je dobytok ustajnený v zime. Maštale by ste tu však hľadali márne, kravy ostávajú na čerstvom vzduchu po celý rok.
„Naše kravy do maštale nikdy nezatvárame. Jedine ak má niektorá nejaký ťažký pôrod alebo ochorie a musí ísť do karantény. Aj starí gazdovia mali dobytok vonku, v prírode a na vzduchu. Jednak sa tak prirodzene hnojí pôda a jednak to má obrovský význam pre ich vitalitu a pohodu,“ hovorí Jirka.
„Kravy prirodzene vypúšťajú metán. Ak sú zvieratá zavreté v nízkej a malej maštali, tak plyny sa usádzajú pod strechou a postupne padnú dole. Zvieratá to dýchajú a usádza sa im to na pľúcach. Postupne začnú kašlať a chorľavieť. Chovateľovi neostáva iné, len ich liečiť pomocou antibiotík. Dostáva sa tak do začarovaného kruhu, z ktorého sa už tak ľahko nedostane.“
Jirka nám vysvetľuje, že hnoj, ktorý sa tu cez zimu pod zvieratami vytvára, sa odtiaľto odváža na spodný dvor, kde pol roka musí ešte ležať, aby sa z neho odparili splodiny a ostali len výživné látky pre pôdu. Odležaným hnojom sa potom prihnojujú polia, na ktorých rastú plodiny. Nimi sa cez zimu dobytok prikrmuje, a tým sa uzatvára prirodzený kolobeh.
Na farme je práce nonstop po celý rok. Najskôr sa seje, potom orie a zbiera. Všetko sa prispôsobuje počasiu. „Ak je pekne, pracuje sa vo dne v noci, striedajú sa chlapi a ide sa nepretržite. Ak prší, trebárs odpočívame, máme veget,” hovorí Jirka.
„Inak sa niečo nájde každý deň. Napríklad chlapi, ktorí sa starajú o kravy, musia neustále kontrolovať, či sú oplotky na svojom mieste. Dnes vypúšťame prvýkrát po zime kravy, a tak každému kusu veterinár zoberie krv a pošle ju do laboratória, či sa náhodou nezistí u dobytka nejaká choroba. Podobne, ako keď človek chodí každý rok na preventívku.“
„V teplejších mesiacoch, kým sa kravy pasú na pastvinách, si medzitým vypestujeme kukuricu, pšenicu, hrach, sóju a rôzne ďateliny. Dôležité je, že na rovnakom poli nepestujeme monokultúrne, to isté dookola. Po dvoch rokoch je dobré vymeniť plodinu, aby si pôda odpočinula, dostala iné živiny.“
„Ak poľnohospodár pestuje stále to isté, pôda sa unaví a musí ju potom podporiť dusíkom. Veľká výhoda je, že kravy v zime vytvoria hnoj. Na jar ho odtiaľ zoberieme a vyvezieme ho na polia. Pôda tak dostane najviac prirodzeného dusíku. Preto nemusíme kupovať chémiu.“
Kým Jiří so svojou rodinou a dnes už viac ako 60 zamestnancami dostali farmu Krava&Company do štádia, v akom je v súčasnosti, trvalo to sedem rokov neustáleho investovania a tvrdej práce. Spôsob života, pre ktorý sa rozhodli, by však už nevymenili za nič na svete.
Napĺňa ich vízia, že na konci dňa majú slovenské rodiny možnosť kúpiť si poctivý lokálny produkt tej najvyššej kvality. „Chceli sme vytvoriť niečo dlhodobé. Niečo, v čom vidíme hlbší zmysel. Príroda je úžasná v tom, že nám poskytuje veľmi veľa hojnosti. Nechceme to prerábať, meniť či ničiť. Chceme zužitkovať čo najviac z toho, čo nám ponúka,“ dodáva na záver.
Spracoval: Tomáš Paulík
